Na Slovensku je možné pozorovať tri typy spoločných ciele a činnosti z oblasti migrácie a rozvojovej spolupráce na rôznych úrovniach.
Prvým typom má povahu výhradne osobných aktivít. Najnovší prieskum ukázal, že približne 36% prisťahovalcov za prácou poukazuje časť svojho príjmu domov a takmer 80% z nich využíva rodinu, okolie a iné neformálne zdroje informácií pre tok informácií týkajúcich sa pracovných príležitostí a iného užitočného know-how medzi Slovenskom a krajinou svojho pôvodu. Podľa nás je táto forma spolupráce základom ďalšieho pokroku v tejto oblasti.
Druhý typ rozvojovej spolupráce zahŕňa inštitučné ad hoc aktivity oficiálnych organizácií: napr. študijné pobyty financované z verejných zdrojov (s bohatou minulosťou), účasť prisťahovalcov na rozvojových projektoch (čo býva zvyčajne výnimkou) zastrešených rôznymi mimovládnymi organizáciami (tiež financované ODA), ako aj ďalšie aktivity.
Štátna agentúra pre výskum a rozvoj podporuje (na základe bilaterálnych dohôd) niekoľko projektov spolupráce medzi Slovenskou republikou a tretími krajinami, ktoré slúžia ako určitá forma cirkulácie know-how. Tieto aktivity však majú len okrajový charakter a ich potenciál zapojiť prisťahovaných študentov z najmenej rozvinutých krajín je nedostatočne využitý.
Tretím typom je explicitná politika rozvojovej spolupráce, ktorá je v súčasnej dobe len v začiatkoch. Za posledné 3 roky patria aktivity rozvojovej spolupráce viac a viac do agendy Ministerstva zahraničných vecí, pričom niektoré sekcie v rámci tohto ministerstva sú s týmito problémami iba trocha oboznámené. Zmýšľanie v tejto oblasti dominuje názor, že za prvé, rozvojová pomoc môže znížiť úroveň migrácie (čo je v súčasnej dobe taktiež hlavný názor v oblasti zmýšľania o rozvojovej spolupráce na Slovensku) a za druhé, na Slovensku má migračná politika tendenciu sa zbiehať a prekrývať s rozvojovou politikou.