V súčasnosti sa aj prostredníctvom médií skrátili vzdialenosti a svet sa metaforicky zmenšil. Inakosť, kolektívna identita, zostávajú zachované, exotika ustupuje. Vo vzťahu majorita vs. minorita na západe i východe Európy prevláda a prežíva chápanie menšín ako podriadených, nízko hodnotených identít. Aj v Slovenskej spoločnosti ešte stále prežíva množstvo predsudkov voči minoritám a imigrantom. Práve preto sa Inštitút pre rozvoj spoločnosti v rámci celoeurópskeho projektu BEAMS, ktorý prebieha od roku 2013[1] rozhodol v tomto roku zrealizovať alternatívne formy predchádzania stereotypov.[2] Diverzita je hlavná sila pre rozvoj európskej rodiny ako priateľského domova so zachovávaním práv pre všetkých, avšak akákoľvek diskriminácia – priamo vyjadrená alebo skrytá – vytvára v spoločnosti nepríjemné napätie a sťažuje koexistenciu všetkých ľudí na sociálnej, kultúrnej a ekonomickej úrovni.
Médiá, zábavný priemysel a umenie, často považované za domény populárnej kultúry, sú medzi najmocnejšími silami zobrazujúcimi sociálne trendy, vytvárajúcimi verejné názory, „stereotypizujúcimi“ ich črty, zvyky a vlastnosti, ktoré sú skoncipované v istom čase a priestore.
Populárnu kultúru a stereotypy je možné v stručnosti opísať nasledovne:
- stereotypom negatívneho charakteru otvorili priestor denníky, časopisy, vonkajšia reklama, internetové blogy, či sociálne siete,
- populárna kultúra má etnografický prístup k stereotypom a prenáša problémy menšín vo väčšine prípadov prostredníctvom folklórnych charakteristík, ako sú ľudová hudba, tanec a piesne, kolorit kostýmov a zvykov,
- populárna kultúra hľadá výnimky medzi menšinami, ktoré prelomujú stereotypné rozmýšľanie o danej skupine,
- populárna kultúra z vonkajšej reklamy odráža stereotypy voči menšinám poháňaných politickým napätím (napr. občania maďarskej národnosti a Rómovia),
- absencia menšín a imigrantov v divadelných predstaveniach, či vo výtvarnom umení,
- najčastejšie môžeme etnické menšiny vidieť vo filmovej tvorbe alebo fotografických produktoch, keďže sa kladie dôraz na ich odlišnosť.
- populárna kultúra zvyčajne odráža všeobecne popularizované formy a modely stereotypov o určitých menšinových skupinách a tým potvrdzuje zaužívané predstavy a obrazy o menšinách,
- stereotypy sa do značnej miery prejavujú prostredníctvom mainstreamových médií,
- štátne programy podporujú ojedinelé a jednorázové podujatia a táto forma finančného stimulu napomáha tvorbe umeleckých produktov, ktoré ale častokrát nie sú výsledkom kultúrnej úvahy.
[1] Projekt BEAMS sme v Acta Missiologica už v stručnosti predstavili – pre viac informácií o jeho kontexte a cieľoch pozri: Acta Missiologica. Roč, 7, Vol. 2013. ISSN s. 61-62.
[2] Napríklad prostredníctvom zorganizovania rôznych podujatí vo vybraných slovenských mestách, ktorými sa aktívne snaží bojovať proti stereotypom. Účastníci týchto podujatí sa mali možnosť zapojiť do rôznych situačných inscenácií inšpirovaných rozmanitým vnímaním menšinových kultúr. Alebo sa dokonca zúčastniť aj interaktívnych skúšobných „kastingových“ akcií a stať sa protagonistami kreatívnych experimentov, či divadelných scénok.